Lenka Nalevanková
Pašie a iné
Posledné, nie práve príjemné, udalosti pozemského života Ježiša Krista. Asi viacerí sme si ich dnes v kostoloch vypočuli. Moje myšlienky blúdili inými smermi.
Posledné, nie práve príjemné, udalosti pozemského života Ježiša Krista. Asi viacerí sme si ich dnes v kostoloch vypočuli. Moje myšlienky blúdili inými smermi.
Vždy som volila Palka, Mikloška, Minárika, Bauera, (Čarnogurského, Lipšia a do istého čau aj Hrušovského). Neviem si predstaviť, že budem voliť Fronca či Brocku... Od posledných volieb to celé dosť ignorujem. Veď by ma trafilo, keby som si pripustila, že v tomto štáte vládne Fico (s obrovskou podporou netuším koho) s Mečiarom a Slotom. Keď sa povie slovák tak si predstavím napríklad Pavla Petra Gojdiča, Milana Rúfusa, Margitu Figuli, Martina Benku, Aničku Jurkovičovú, Andreja Dermeka... a kopec mojich kamarátov. Na jednej strane som taká rada, že som slovenka, na druhej strane si vravím, že by som mala začať žiť realitu a uvedomiť si akí slováci naozaj sú (viď pretavené do volebných výsledkov). Ja som asi z iného storočia. Snáď z toho budúceho.
Ja som z toho tak príjemne mimo. Už asi tri - štyri hodiny nedokážem myslieť na nič iné ako na reorganizáciu rímskokatolíckých diecéz na Slovensku, teda najmä v západnej provincii. Je pravda, že nás východniarov sa to až tak netýka (až na Brezno, čo od Bánskej Bystrice pripadlo ku Rožňave - taký minivetríček).
Pôst. Beží už pár dní.
Co myslíš, kolik je u nás diecézních kněží? Opýtal sa ma obyvateľ stotisícového mesta na severe Čiech. Vyslovujem nahlas najmenšie číslo aké ma napadá. Dvadsať. Zadumane sa na mňa zahľadí a povie: troch. Do kostelů (cca šesti) u nás v neděli přijde na všechny mše dohromady kolem devíti set lidí....
po mnohých rokoch som zabudla. Síce jemne tušila, žeby to malo byť niekedy teraz v januári. Veď sa mi k tomuto dňu viaže toľko rôznorodých spomienok. Mnoho čarovných dotykov. Až som neverila vlastným očiam, po ťuknutí na www.breviar.sk a dnešné Vešpery. Prišlo mi zo mňa smiešno. Akosi som pozabudla. Na sviatok. Františka Saleského. Mám ho rada. Pre mnohé. Napríklad pre jeho vzťah k ženám. P.S. Toto je samozrejme (okrem iného) ľahko postrehnuteľná reklama na stránku www.breviar.sk :)
Zmiešané manželstvá. Keď on je evanjelik a ona katolíčka. Nemám na mysli tých papierových, ale takých ktorí to s vierou myslia vážne. Milujú Boha. Žijú s ním. Je ich mnoho. A tak hoci poznám učenie o sviatostiach, vadí mi, že keď idú spolu do katolíckeho chrámu on nemôže prijímať. Teológovia to vedia zdôvodniť ako problém takmer globálnych rozdielov. Nechcem tu uvádzať detaily (respektíve podstatu) v rozdielnosti chápania transubstanciácie čiže toho čo súvisí s premenením chleba na telo Kristovo a vína na krv Kristovu... Ponúkam úbohý laický, naivný pohľad (môj).
Po dlhšom čase som si dnes pozrela Puškárovú (a politickú reláciu vôbec). Až do posledných volieb som ich sledovala všetky (keď som bola doma). Čarnogurský sa často nevidí a k tomu s Mečiarom. Keby som mala nejaké nahrávatko tak si to zachytím.
som včera bola v najnovšom košickom hokejovom ihrisku a na skutočnom živom hokeji. V hale je mnoho stánkov s občerstvením. Kofola je na môj vkus drahá. Kamarátka sa ma opýtala či som čakala diskont. Ľadová plocha mi z výšky pripadala maličká a hokejisti oveľa štíhlejší ako v televízore. Na začiatku som z tej výšky mala strach. Ale potom to bol taký super pocit byť tak vysoko. Keď sme Liptovskému Mikulášu stretili behom desiatich minút štyri góly, neostávalo mi iné ako povzbudzovať hostí. Myslím, že sa vyžívam byť na strane menšiny, na strane porazených. Asi ma baví byť ohrozená, ísť proti davu. Mikuláš začal trochu lepšie hrať, respektíve naši sa na to vybodli. Konečný stav 5 : 2. Viac menej to bol dosť slabý hokej až na pár pekných akcií a určite nestál za sto korún. V každom prípade to bolo minimálne sto krát lepšie ako pozerať sa na to v telke.
mi dnes v autobuse jeden mladý muž uvoľnil miesto. Pri slovách Sadnite si som sa najskôr otočila za seba. Nebol tam nik. Zahľadiac sa na neho zo mňa vyšlo: Ja??. Áno. Namiesto ďakujem zaznel môj hlasný smiech. A to som sa dnes narcisticky, pri letmom pohľade do zrkadla, vytešovala, že čím som staršia tým som krajšia.
Konečne. Teda. Dúfam, že je to dnes. Stále to oslavujem 21. decembra, tak snáď sa to nepomenilo. Prišiel ten deň. Deň s najdlhšou nocou. Deň, do ktorého sa zotmievalo. A už sa bude pol roka len rozvidnievať. Nedá sa povedať ako sa celý temný december na ten deň teším. Predstavujem si, že hľadím z výšky na Zem a Slnko ako sa to v jednom momente zmení. Sú ľudia, ktorí dnešnú noc v duchu pohanských náboženstiev, prebdejú. Chcem niečo dotvoriť, tak možno dnes budem bdieť s nimi. Ale ako sa poznám okolo druhej odkvecnem a sladko zaspím.
že dnes ma to fakt už nasr..., vtrepať do tejto speváckej súťaže malé, choré, umierajúce dievčatko! FUJ. HUMUS! Do tejto spoločnosti patrím?! Táto spoločnosť toto konzumuje?! Masírovať city! Za akúkoľvek cenu! Horšie ako konský hnoj, po ktorom som dnes chodila a po ktorom (oproti tomu hnoju z telky) voniam. Dnes som mala v pláne napísať o troch slečnách (z cirkvi viery), s ktorými som bola pri koňoch. Hodiť nejaký ten pohľad ich očami na katolícku cirkev, moc Ducha Svätého, interpretáciu Biblie (prebehol medzi nami celkom pohodový rozhovor). Nie nepočúvala som príliš ako Dominika spievala. To naštvanie z biznisu založeného na provokovaní citu SMRTI mi to neumožnilo. Choďte s tým niekam! Asi opäť prestanem pozerať telku. Aspoň do Vianoc. Asi to vypnem už hneď teraz. Po druhom smrťáku. Práve hovoria, že tá druhá zomrela. Adela reve. Robo ide spievať. Jednu z mojich najobľúbenejších (NEPOČÚVAM). BINGO Markíza... Tak TOTO vám vyšlo!!! Dodatok z 3.12. písaný o 20.55. Konečne sa už neklepem (asi tak od piatej) a viem sa sústrediť na to na čo potrebujem. Nepamätám sa kedy naposledy televízia ovplyvnila moje city tak intenzívne a dlhodobo.
že úplne všetci sa mi dnes páčili... aj Zuzulová a Záhrobská... Šárka má také krásne vlasy... skoro ako moja priateľka... a Kristus je Kráľ (aj môj :)
Keď mi chalan na hodine povie, že je rasista a rád mláti cigánov. Prídem k nemu. Pozriem sa mu priamo do očí a poviem: Zdá sa mi, že máš príliš tmavú pleť. Táto miestnosť a táto hodina je venovaná len belochom. Vypadni odtiaľ.