Mám úsměv Mikymauze, rána bych zrušil.

Autor: Lenka Nalevanková | 25.3.2014 o 14:05 | Karma článku: 7,53 | Prečítané:  885x

Je neuveriteľné čoho je premiér Fico schopný. Myslím, že na neho sa teraz hodí to biblické oddeľovanie pliev od zrna. Priam priezračne sa ukazuje jeho charakter. Aj keby bol len bábka, ktorej iní diktujú. Ale ešte viac som sklamaná z vystúpenia Radoslava Procházku na dnešnej tlačovke. Je to pre mňa nepochopiteľné. Smutné. Je tam jasne medzi riadkami povedané, že Procházka bude voliť Kisku, ale keby sa takto vyjadroval keď išlo o neho tak by získal možno on to historické prvenstvo namiesto Martinčka. Lepšie, oveľa lepšie by bolo radšej nepovedať nič. Ak niekto urobil podpásový úder Kiskovi tak to bol on a dnes. Vykašľal sa na Slovensko, ostalo už len jeho pošliapané ego. Ja určite nie som prvoplánovo volička Andreja Kisku, hoci musím uznať, začína mi byť sympatický. I keby bol scientológ pôjdem ho voliť, lebo Fico je horšie. Rozmýšľala som, že dám svoj hlas v prvom kole Procházkovi, teraz som rada, že som volila konzistentne so svojim rozhodnutím Jána Čarnogurského. Napriek vymývaniu mozgov prieskumnými agentúrami a médiami. Aj od Čarnogurského, vzhľadom na Ficove správanie, by som očakávala vyjadrenie v prospech Kisku, ale vzhľadom na 0,64 má právo byť ticho.

Ak by to bolo v mojej moci tak prieskumy zakážem. Človek je taký ovplyvniteľný. V dedine sme boli dvaja, ktorí sme dali hlas Jánovi Čarnogurskému. Nemyslím si, že ho pochovali prieskumy.

Chcelo by to nejakú zmysluplnejšiu úvahu. Nebola som sklamaná. Nebola som dokonca ani smutná. Beriem to ako fakt. Nečakala som až tak málo. V dedine, ako som spomenula, sme boli dvaja. Ten druhý neviem kto bol. Pýtala som sa starších prečo ho tak neznášajú. Odpoveď, lebo role ostali ladom, lebo zlikvidoval družstvá. A ja dodávam, 1. lebo Mečiar. Myslím, že Mečiar mu zničil povesť. Aké ľahké je niekoho zničiť. A on toho človeka dokázal nechať tak. Keď ten človek už nemal moc ubližovať tým, ktorým o tom spieval. Zásadne nesúhlasím s názorom Hríba v .týždni o ňom. Tie slová sú ponižujúce. A sú jedným z dôvodov môjho pokusu o úvahu kým deti spia. A tak kvalita nebude príliš vysoká. Ján Čarnogurský je fascinujúca osobnosť najmä z dôvodu svojej rozhľadenosti a s tým súvisiacej vlastnej invencie, vlastného prispenia. Je veľmi vzácne aby niekto mal vlastné a tým myslím naozaj vlastné názory rodiace sa vo vlastnom myslení podložené analýzou najrozličnejších faktov a súvislostí. Väčšinou tu každý dookola opakuje, respektíve modifikuje nejaké iné ako vlastné, čo ako intelektuálne pôsobiace stanoviská, postoje. Práve vtedy 2. vznikajú paradoxy, ktoré mu mnohí tak vyčítajú. Nikdy to nie je ľahké a ani jednoduché a už vôbec nie ľúbivé ak niekto vlastným príkladom ukazuje, že tí druhí sú prinajmenšom povrchní. Z takéhoto životného nastavenia plynie sloboda. Budem patetická ale čo iné ak nie láska k nepriateľom je jeho postoj k Mečiarovi či Husákovi? Nechcem to takto písať, lebo to nemám rada. Vyznieva to ako óda. A uznávam, že som si ho zidealizovala.

Cestou v autobuse som sa minule zamyslela, prečo má Fico podporu keď sa jeho reči očividne nezhodujú so skutkami a realitou. Prečo vyhráva, keď len plače a kydá na druhých. Prečo vyhráva keď je namočený v toľkých kauzách? Lebo ľudia. Na Slovensku. Vo väčšine. Predovšetkým sú ľahostajní voči akýmkoľvek politikom, pokiaľ sa ich to bytostne nedotýka tak nevolia. Tu by sa dalo dokonca povedať, že je to fajn, lebo nie sú blbí, vedia, že žiadnym politikom na nich v skutočnosti nezáleží. A potom preto, lebo z tých čo volia je viac takých, ktorí neberú svoj život do vlastných rúk, chcú aby sa o nich niekto postaral bez toho aby museli čokoľvek urobiť. Nostalgia za socializmom. Pravda nie je až taká podstatná. A potom lebo útočí, hľadá vinníka. A mnohí hľadáme vinníka za to kde a ako sme. Len nie my si za to môžeme.

Tí, ktorí by chceli voliť pravdu a čestnosť veľmi nemajú koho. A i tak, je ich akosi málo. A pritom aké by to bolo pekné, keby štát bol naozaj len servis pre občanov. A rozumne a pod kontrolou rozdeľoval to čo má. A ochraňoval slabých. Také jednoduché a zároveň naivné a utopistické. Nedosiahnuteľný cieľ, ale keby aspoň cesta k nemu smerovala a nie opačným smerom išla.

Ukončím toto zamyslenie návratom k dnešnému Mikymu, napísala som si to v nedeľu po prvom kole:

Som potešená z výsledku Radoslava Procházku. Je až také zázračné, čo sa mu podarilo. Je v tom istá nádej a je to zaujímavé. Našlo sa pár ľudí a celkom dosť, ktorí sa vykašľali na skepsu a uverili v novú nádej. Príjemný závan. Ak je úprimný.

Nerozumiem prečo mu nedali šancu v KDH, prečo ho nepodporili hneď na začiatku niekedy pred rokom Ľudová platforma, Matovič a najmä Nova.

...

a chcem dodať, že ak by po svojej dnešnej podpore Fica skutočne podporil Kisku získal by aj on.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?