Boží humor u pediatra

Autor: Lenka Nalevanková | 22.11.2013 o 14:15 | Karma článku: 8,78 | Prečítané:  1508x

Sú dni keď sa zdá, že Boh nielen existuje ale aj komunikuje. Dlho mi neodchádza spred zorného uhla myšlienok jedna malá situácia, čo sa odohrala asi tak pred mesiacom - dvoma. Vybrali sme sa s mužom k detskému lekárovi, už ani neviem či kvôli očkovaniu (článok sám o sebe by mohol byť a možno aj bude) mladšieho syna alebo soplíkom staršieho.

Máme dvoch synov, obaja sú narodení v júli, rok po sebe. Tak si to viete predstaviť. Odrátavam dni do skončenia materskej, respektíve do dňa, v ktorom pôjdu do škôlky. Závidím mužovi každé ráno ako opúšťa dom smerom k práci. A to nám nosí obedy a chodí skoro domov a stará sa o chlapcov úplne unikátne.  Nehovoriac o tom, že vždy keď chcem môžem vypadnúť.

Nezabúdajúc, že nejakou zázračnou zhodou okolností sme mali v tých najťažších situáciách stále pomoc. Chlapci sú zdraví, v noci spia. Sú to moje deti a ja ich milujem.  A i tak som proste typ nespokojného človeka. Vadí mi, že nemôžem ísť kam chcem.

Môj duchovný život je teraz zrejme dosť mizerný, ani mi to nestíha vadiť. A to mám výhodu, že manžela do kostola nebaví chodiť, tak ja môžem kedy chcem. Ale nechodím často. So starším jeden a pol ročným synom sa sem tam pomodlím, najčastejšie večer. Hodím nejakú tú modlitbu za muža a spol. a toť vsjo.

A tak ma milo prekvapuje, keď sa mi Boh svojim, pre mňa akceptovateľným a zrozumiteľným humorom občas prihovorí.

Nuž. Šoférujem /(hoci neviem ale baví ma to) naše nové auto, ktoré manžel nazýva rádiom, čo stojí na dvore, keďže on má dysšofériu/, z našej dediny do najbližšej a zároveň aj k najbližšiemu pediatrovi, asi dva kilometre. Po niekoľkých pokusoch zaparkujem na takmer úplne prázdnom parkovisku s úžasne dobrým pocitom, že sme to šťastne prežili.

Vchádzame do čakárne. Sedí tam chlapík z dediny,muž ho pozná. Má tam manželku dievčatá, zjavne dvojičky, asi štvorročné. Rozprávame sa. Nadhodím, že mať dvojičky je určite náročné a empaticky dodám, že my sme mali deti po roku a aké je to ťažké. Celkom dobre a mlado vyzerajúca mama dievčat úplne pokojne a akoby nič povie, že oni mali po sebe tri a potom dvojičky. Jej muž s úsmevom dodáva, že sa starajú aj o jeho osemdesiatdeväť ročného ležiaceho otca.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?