Odkiaľ berie tento človek morálne právo budiť dojem zločinnosti o ľuďoch, ktorí preukázateľne požívali rôzne nevýhody za svoje principiálne morálne postoje? Doteraz mi bol viac menej ľahostajný. Pôsobil na mňa skôr smiešne, neprispôsobivo a v poslednom čase so skrývaným úmyslom primitívnosti. Je azda ťažké vynášať súdy o každom okolo seba? Hrať sa na žalobcu. Nerobia niečo také frustrovaní návštevníci pochybných putík? A keď už má pán Matovič tak rád biblické témy, kto je v Biblii označený za žalobcu? Kto má pasiu v neustálom deštruktívnom poukazoní na chyby a nedostatky ľudí? Hrá sa na ojedinelého čistého proroka. No pokiaľ viem, nie on je ten jediný bez viny. Napriek tomu má kameňov "toľko, koľko je hviezd na nebi". pokračovanie článku
Ako mnohí iní i ja som mala chuť napísať môj pohľad na veci, ktoré sa diali - dejú v nemocniciach. Môj intuitívny pocit bol, že to čo robí LOZ je zlé. Veľmi zlé a až neuveriteľné. Vnímala som to tak, že výkvet národa sa rozhodol pre terorizmus. pokračovanie článku
sa blíži. Rozmýšľali sme prečo medvede pozdravujú turistov zo zastávok. A prečo sa veci dejú tak ako sa dejú a mohli by sa lepšie. pokračovanie článku
Blíži sa. Nezadržateľne. Sedemnásty November. Jeho dvadciatka. Už je dospelý. Môže voliť, no nemá záujem. Príde o pár dni k regionálnym volebným urnám? Urnám mŕtvych? pokračovanie článku
koncom augusta pokračovanie článku
Náš Kubko medzičasom trochu podrástol, postavil sa na nohy a napriek tomu neprestáva s onáušnicovanou a pokrstenou Maruškou diskutovať o otázkach mimozemských (či nadpozemských) bytostí. Bytostí, s ktorými má Maruška nadštandardné a exkluzívne, ba priam bytostné i rodinné vzťahy. A to "len" vďaka tomu, že bola poliata vodou. Tak si to Kubko vysvetľuje, odkedy vie ako sa krstí. Táto otázka je pre oboch aktuálna najmä teraz, keď zo Zeme len pred pár dňami čosi doletelo na Mars. pokračovanie článku
len tak pokračovanie článku
príroda pokračovanie článku
V zamyslení nad touto otázkou som kráčala na obrady Veľkého piatku. Ktosi – akýsi jednoduchý a chudobný žid, so skupinkou ľudí okolo seba, niečo "táral" o tom, že je Božím Synom, sem tam niekoho uzdravil... Je absurdné, aby človek z mäsa a kostí po smrti ožil a voľne si prechádzal cez "hmotné prekážky", a potom sa vzniesol kamsi do oblakov. Nehovoriac o tom ako absurdne bol počatý... pokračovanie článku
Jasnú, priamu a jednoznačnú odpoveď nedá myslím nikto. pokračovanie článku
Posledné, nie práve príjemné, udalosti pozemského života Ježiša Krista. Asi viacerí sme si ich dnes v kostoloch vypočuli. Moje myšlienky blúdili inými smermi. pokračovanie článku
Vždy som volila Palka, Mikloška, Minárika, Bauera, (Čarnogurského, Lipšia a do istého čau aj Hrušovského). Neviem si predstaviť, že budem voliť Fronca či Brocku... Od posledných volieb to celé dosť ignorujem. Veď by ma trafilo, keby som si pripustila, že v tomto štáte vládne Fico (s obrovskou podporou netuším koho) s Mečiarom a Slotom. Keď sa povie "slovák" tak si predstavím napríklad Pavla Petra Gojdiča, Milana Rúfusa, Margitu Figuli, Martina Benku, Aničku Jurkovičovú, Andreja Dermeka... a kopec mojich kamarátov. Na jednej strane som taká rada, že som slovenka, na druhej strane si vravím, že by som mala začať žiť realitu a uvedomiť si akí slováci naozaj sú (viď pretavené do volebných výsledkov). Ja som asi z iného storočia. Snáď z toho budúceho.
Ja som z toho tak príjemne mimo. Už asi tri - štyri hodiny nedokážem myslieť na nič iné ako na reorganizáciu rímskokatolíckých diecéz na Slovensku, teda najmä v západnej provincii. Je pravda, že nás východniarov sa to až tak netýka (až na Brezno, čo od Bánskej Bystrice pripadlo ku Rožňave - taký minivetríček). pokračovanie článku
Pôst. Beží už pár dní. pokračovanie článku
"Co myslíš, kolik je u nás diecézních kněží?" Opýtal sa ma obyvateľ stotisícového mesta na severe Čiech. Vyslovujem nahlas najmenšie číslo aké ma napadá. "Dvadsať." Zadumane sa na mňa zahľadí a povie: "troch. Do kostelů (cca šesti) u nás v neděli přijde na všechny mše dohromady kolem devíti set lidí.... " pokračovanie článku
po mnohých rokoch som zabudla. Síce jemne tušila, žeby to malo byť niekedy teraz v januári. Veď sa mi k tomuto dňu viaže toľko rôznorodých spomienok. Mnoho "čarovných dotykov". Až som neverila vlastným očiam, po ťuknutí na www.breviar.sk a dnešné Vešpery. Prišlo mi zo mňa smiešno. Akosi som pozabudla. Na sviatok. Františka Saleského. Mám ho rada. Pre mnohé. Napríklad pre jeho vzťah k ženám. P.S. Toto je samozrejme (okrem iného) ľahko postrehnuteľná reklama na stránku www.breviar.sk :)
Zmiešané manželstvá. Keď on je evanjelik a ona katolíčka. Nemám na mysli tých papierových, ale takých ktorí to s vierou myslia vážne. Milujú Boha. Žijú s ním. Je ich mnoho. A tak hoci poznám učenie o sviatostiach, vadí mi, že keď idú spolu do katolíckeho chrámu on nemôže prijímať. Teológovia to vedia zdôvodniť ako problém takmer globálnych rozdielov. Nechcem tu uvádzať detaily (respektíve podstatu) v rozdielnosti chápania transubstanciácie čiže toho čo súvisí s premenením chleba na telo Kristovo a vína na krv Kristovu... Ponúkam "úbohý" laický, naivný pohľad (môj). pokračovanie článku
Po dlhšom čase som si dnes pozrela Puškárovú (a politickú reláciu vôbec). Až do posledných volieb som ich sledovala všetky (keď som bola doma). Čarnogurský sa často nevidí a k tomu s Mečiarom. Keby som mala nejaké nahrávatko tak si to zachytím. pokračovanie článku
som včera bola v najnovšom košickom hokejovom ihrisku a na skutočnom živom hokeji. V hale je mnoho stánkov s občerstvením. Kofola je na môj vkus drahá. Kamarátka sa ma opýtala či som čakala diskont. Ľadová plocha mi z výšky pripadala maličká a hokejisti oveľa štíhlejší ako v televízore. Na začiatku som z tej výšky mala strach. Ale potom to bol taký super pocit byť tak vysoko. Keď sme Liptovskému Mikulášu stretili behom desiatich minút štyri góly, neostávalo mi iné ako povzbudzovať hostí. Myslím, že sa vyžívam byť na strane menšiny, na strane porazených. Asi ma baví byť ohrozená, ísť proti davu. Mikuláš začal trochu lepšie hrať, respektíve naši sa na to vybodli. Konečný stav 5 : 2. Viac menej to bol dosť slabý hokej až na pár pekných akcií a určite nestál za sto korún. V každom prípade to bolo minimálne sto krát lepšie ako pozerať sa na to v telke.
krajina s jemnou stopou človeka. pokračovanie článku
mi dnes v autobuse jeden mladý muž uvoľnil miesto. Pri slovách "Sadnite si" som sa najskôr otočila za seba. Nebol tam nik. Zahľadiac sa na neho zo mňa vyšlo: "Ja??". "Áno". Namiesto "ďakujem" zaznel môj hlasný smiech. A to som sa dnes narcisticky, pri letmom pohľade do zrkadla, vytešovala, že čím som staršia tým som krajšia.
Konečne. Teda. Dúfam, že je to dnes. Stále to oslavujem 21. decembra, tak snáď sa to nepomenilo. Prišiel ten deň. Deň s najdlhšou nocou. Deň, do ktorého sa zotmievalo. A už sa bude pol roka len rozvidnievať. Nedá sa povedať ako sa celý temný december na ten deň teším. Predstavujem si, že hľadím z výšky na Zem a Slnko ako sa to v jednom momente zmení. Sú ľudia, ktorí dnešnú noc v duchu pohanských náboženstiev, prebdejú. Chcem niečo dotvoriť, tak možno dnes budem bdieť s nimi. Ale ako sa poznám okolo druhej odkvecnem a sladko zaspím.
Vytvorila jedna babička jedného žiačika. pokračovanie článku
že dnes ma to fakt už nasr..., vtrepať do tejto "speváckej" súťaže malé, choré, umierajúce dievčatko! FUJ. HUMUS! Do tejto spoločnosti patrím?! Táto spoločnosť toto "konzumuje"?! Masírovať city! Za akúkoľvek cenu! Horšie ako konský hnoj, po ktorom som dnes chodila a po ktorom (oproti tomu hnoju z telky) voniam. Dnes som mala v pláne napísať o troch slečnách (z cirkvi viery), s ktorými som bola pri koňoch. Hodiť nejaký ten pohľad ich očami na katolícku cirkev, moc Ducha Svätého, interpretáciu Biblie (prebehol medzi nami celkom pohodový rozhovor). Nie nepočúvala som príliš ako Dominika spievala. To naštvanie z biznisu založeného na provokovaní citu "SMRTI" mi to neumožnilo. Choďte s tým niekam! Asi opäť prestanem pozerať telku. Aspoň do Vianoc. Asi to vypnem už hneď teraz. Po druhom "smrťáku". Práve hovoria, že tá druhá zomrela. Adela reve. Robo ide spievať. Jednu z mojich najobľúbenejších (NEPOČÚVAM). BINGO Markíza... Tak TOTO vám vyšlo!!! Dodatok z 3.12. písaný o 20.55. Konečne sa už neklepem (asi tak od piatej) a viem sa sústrediť na to na čo potrebujem. Nepamätám sa kedy naposledy televízia ovplyvnila moje city tak intenzívne a dlhodobo. Myslím, že v dospelom veku sa jej to podarilo až teraz. Keďže ma TO už prešlo myslela som, že článok zmažem. Ale čo som napísala to som napísala. Ospravedlňujem sa všetkým koho sa moje autentické city, vyvolané markízou, prenesené do tohto blogu a diskusie k nemu dotkli.
T. S. Eliot zo zbierky Štyri kvartetá, The last one pokračovanie článku
chytené do mobilu. pokračovanie článku
T. S. Elitot, Štyri kvartetá, časť tretia pokračovanie článku
že úplne všetci sa mi dnes páčili... aj Zuzulová a Záhrobská... Šárka má také krásne vlasy... skoro ako moja priateľka... a Kristus je Kráľ (aj môj :)
Keď mi chalan na hodine povie, že je rasista a rád mláti cigánov. Prídem k nemu. Pozriem sa mu priamo do očí a poviem: "Zdá sa mi, že máš príliš tmavú pleť. Táto miestnosť a táto hodina je venovaná len belochom. Vypadni odtiaľ." pokračovanie článku
pre človeka. Urobím len to, čo urobil Boh. S trvalou pochybnosťou, že to urobím pre seba. pokračovanie článku
že fajn kolo. Robo, Dominika, Martin. Nasleduje Skrotená hora. Ja už idem asi pod perinu snívať. Ale ak chcete vidieť dobrý film a nemáte predsudky. Odporúčam. Nádherný film. Videla som ho už dávnejšie. Zatriasol mnou. Silná výpoveď bez komentára. Realita vnútra čo vplýva na realitu života. Dvaja muži spoznali svoje duše. A v istom momente prekonali dve bariéry: bariéru prirodzenosti a bariéru medzi duchom a telom. Prepadli vášni byť poznaný a poznať. Byť jedno. Toľko mystikov hovorí o tom. O najzákladnejšej nevyhnutnosti každej ľudskej bytosti dopĺňať niekoho a byť ním dopĺňaný. Tu sa prejavila v spôsobe, ktorý spoločnosť v tom čase nielen neakceptovala, ale tvrdo trestala. Neakceptuje ho ani Biblia. Normálna, najprirodzenejšia potreba sa zvrátila na šialenú túžbu po niečom, čo je úplné tabu, úplne zakázané, úplne pomýlené aj v mysliach tých dvoch mužov. Myslím, že každý kto sa už v kŕči zvíjal nad dobrovoľnou stratou toho, po čom najviac túži, ten film pochopí. Mne umožnil nanovo precítiť aké bolestné je vzdať sa vlastnej predstavy o láske. Že sa to vlastne ani nedá, ak človeka neprenikne väčšia pravda ako je on sám. To čo je napísané kurzívou som tu už raz napísala ako článok. Neviem či sa tu smie písať dvakrát to isté. Moja výnimočná výnimka. A pre moju obhajobu: sledovanie televízie ma unavilo, predsa len nie som ešte celkom zdravá, je neskoro, nechcelo sa mi vymýšľať nič nové, chcela som nejako upozorniť na ten film a najmä nemala som čo napísať do dnešného dielu trapošiny s názvom Len toľko. Upozornenie: Deti, pozerajte ten film s rodičmi, alebo s inými zodpovednými osobami, ktoré vám to objasnia. A keď mi zajtra budete na nultej ležať s hlavou na lavici, pre nedostatok spánku, tak... si pospíme spolu.
Rada chodím do prírody. Fascinuje ma stvorený svet a najviac človek. Páči sa mi definícia slobody ako schopnosti konať pravdu v láske. Teším sa, že som v živote stretla ľudí, ktorí sú mojimi priateľmi.
